Spoločnosť, ktorá chce pod Poľanou ťažiť, iniciovala dve súdne konania.
Upozornili na to odborári OZ KOVO Podpolianske strojárne, ktorí pôsobia v
strojárskej fabrike PPS Group, Detva.
NSS SR následne vlani v októbri zrušil rozhodnutie Obvodného banského
úradu v Banskej Bystrici z roku 2017, ktorým zastavil konanie o určenie
dobývacieho priestoru Detva – Biely vrch a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
Hlavný banský úrad v stanovisku pre TASR pripomenul, že výsledkom
konania o určenie dobývacieho priestoru je len územné rozhodnutie, na
základe ktorého nie je možné začať dobývať žiadne výhradné ložisko. „Samotné určenie priestoru ešte neznamená, že konkrétne ložisko sa vôbec niekedy bude dobývať,“
informoval úrad. Ozrejmil, že po prípadnom určení dobývacieho priestoru
by musela spoločnosť žiadať o povolenie banskej činnosti.
Spoločnosť tiež na Krajskom súde v Bratislave napadla rozhodnutie
ministra životného prostredia SR z roku 2019, ktorým sa potvrdilo
predchádzajúce rozhodnutie envirorezortu o zrušení prieskumného územia
Detva. Krajský súd v Bratislave v októbri minulého roka rozhodnutie
ministerstva zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Štátny tajomník
rezortu Juraj Smatana potvrdil, že ministerstvo proti rozsudku podalo
kasačnú sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať Najvyšší súd SR.
Smatana tiež upozornil, že ťažba vzácnych kovov má na Slovensku stáročnú
tradíciu, je však iba ťažko zlučiteľná so záujmami ochrany prírody.
„Prípadné umožnenie ťažby zlata na Podpoľaní by znamenalo, že ekonomické
záujmy prevážili nad záujmami životného prostredia a nad záujmami
miestnych obyvateľov,“ podotkol s tým, že envirorezort určuje len prieskumné územie.
„Je to licencia, ktorá vo vymedzenom priestore umožňuje držiteľovi
vykonávať len geologické práce, ktoré nie je možné v žiadnom prípade
považovať za ťažbu nerastov,“ doplnil Smatana.
Ťažbu zlata pod Poľanou kritizujú aj odborári, ktorí ju vnímajú ako ohrozenie a dlhodobo proti nej bojujú. „Strojársky
priemysel, ktorý je v našom regióne dominantný, nie je bez akýchkoľvek
pochybností kompatibilný s činnosťou v oblasti baníctva a ťažby,“ tvrdia odborári.
„Projekt povrchovej bane s rozmermi 700 metrov krát 800 metrov a hĺbkou
250 metrov, z ktorej má byť podľa návrhu vyťažených 140.200 ton rudy,
závažným a nenapraviteľným spôsobom znehodnotí a zdevastuje životné
prostredie v našom regióne.“
Samospráva v tejto súvislosti nevylúčila protesty. „V prípade, že to bude potrebné, tak sme pripravení opäť vyjadriť svoj nesúhlas aj protestnými zhromaždeniami,“ uzavrel Suja.